Prečo existuje moratórium

Moratórium pred voľbami je obdobie, počas ktorého nie je povolená politická reklama. Toto obdobie má slúžiť predovšetkým na to, aby sa v období pred samotnými voľbami neovplyvňovala verejná mienka. Je tak zakázané propagovať, či zverejňovať informácie o politických kandidátoch, ako pozitívnych , tak negatívnych a to obrazom, zvukom, či písmom.

To, či je moratórium pred voľbami legitímne, je otázkou aj mnohých právnikov. Jeho platnosť totiž upravuje viacero zákonov, pri ktorých výklad nie je jednoznačný.

Naša pozícia vo svete

Moratórium na Slovensku sa po schválení zákona upravuje z dovtedajšieho trvania 14 dní na trvanie 50 dní. O 10 dní dokonca toto číslo chcel ešte navýšiť predseda politickej strany Smer-SD – Róbert Fico. Toto číslo sa stalo terčom kritiky mnohých politických komentátorov, ale aj politikov samotných. Číslo 50 nás totiž v tejto metrike posúva na tretie miesto na celom svete. Dlhšie moratórium majú iba v Kamerune (90 dní) a v Tunisku (150 dní). V Európe sa tak stávame „lídermi“.

Ak sa pozrieme už len na okolité krajiny, je číslo 50 neproporčné. V susednom Česku trvá moratórium iba 3 dni, v Maďarsku 2 dni, v Poľsku dokonca iba 1 deň. Celkovo v Európe existujú okrem Slovenska iba 2 štáty, ktorých trvanie moratória presiahlo 7 dní. Jedná sa o Taliansko (14 dní) a Čiernu Horu (15 dní). Niektoré štáty ako napríklad Rakúsko, či Veľká Británia dokonca moratórium nemajú vôbec.

Problém nerelevantných prieskumných agentúr

Hlavným oporným bodom predkladateľov, ale aj obhajovateľov tohto zákona je fakt, že v aktuálnom stave si politické prieskumy dávajú strany robiť „na objednávku“, vďaka čomu reflektujú požiadavky ich objednávateľa.

Primárne sa jedná o „no-name“ agentúry, ktoré buď počas celého roka nepridávajú, alebo neuverejňujú žiadne prieskumy. A však pred voľbami tieto prieskumy vznikajú na objednávku jednotlivých politických strán. Je teda pravdou že tento fakt je problémom.

Možností, ako tento problém vyriešiť je však viacero. Jedna z týchto možností je cesta reštrikcie, ktorú ponúka práve tento zákon. Teda zvýšiť moratórium a tým pádom sa vyhnúť prieskumom v dlhšom časovom období ako je tomu teraz. Druhým spôsobom je cesta vytvorenia silných pravidiel, vďaka čomu vylúčime takéto agentúry z možnosti zverejňovať prieskumy priamo pred voľbami. Naopak agentúry ktoré sú renomované a spĺňajú špecifické podmienky, budú môcť aj naďalej takéto prieskumy zverejňovať.

Cesta reštrikcií

Podľa mnohých politických komentátorov, ale aj podľa právnikov je cesta reštrikcií zlou cestou práve kvôli tomu, že je to pravdepodobne v konflikte s ústavným právom. Ústava totiž zaručuje právo šíriť informácie a rovnako tak právo občanov byť informovaný. V prípade že chceme takéto ústavné právo limitovať, prípadne ho na určité obdobie, zrušiť musí na to byť dostatočný dôvod.

A tento dôvod, alebo dôvody musia byť veľmi silné. V tomto prípade sa však viacero odborníkov, a ja sa k nej pripájam, zhodlo na tom, že existuje možnosť ako tento problém vyriešiť a to aj bez potreby takejto reštrikcie, ktorá výrazne zasahuje do ústavných práv.

Cesta vytvorenia silných pravidiel

Na Slovensku totižto existuje Asociácia Prieskumných Agentúr. V tejto agentúre sa zoskupujú také agentúry, ktorých metodika merania je jasná, transparentná, a teda v prípade uverejnenia takéhoto prieskumu je preukázateľné, že takýto prieskum nebude skresľovať videnie občanov pred voľbami. Mnoho špecialistov, vrátane predsedu tejto asociácie navrhovalo viaceré riešenia, ktoré by takémuto prísnemu zväčšený moratória predišli a zároveň by však odčlenili relevantné prieskumné agentúry od tých, ktoré si z takýchto prieskumov, a to hlavne pred voľbami robia biznis. Medzi návrhmi pravidiel by bolo napríklad presne určená metodiky, ktorú by museli takéto agentúry dodržiavať, alebo napríklad povinnosť zverejňovať prieskumy počas celého roka, nie iba počas predvolebnej kampane.

Výsledkom takýchto pravidiel by v jednom prípade bolo teda nemožnosť zverejňovať takéto prieskumy pre nerelevantné agentúry, alebo vytvoriť akýsi certifikát ktorý by zaručoval že výsledky, metodika a transparentnosť prieskumu ktorý agentúra takýmto certifikátom vydáva sú uveriteľné a zaručené. Ostatné agentúry by tak nestratili možnosť takéto prieskumy vydávať, avšak občania pred voľbami by vedeli, že ich uveriteľnosť nie je tak veľká ako pri prieskumoch s týmto certifikátom.

Čo ďalej a prezidentské veto

Keďže prezidentka Zuzana Čaputová tento zákon vetovala, je potrebné, aby pre jeho prijatie a vstup do legislatívy parlament prelomil veto prezidentky. Či bude toto veto prelomené, zatiaľ nie je jasné, nakoľko viaceré strany ktoré hlasovali v prvom kole za prijatie zákona, sa k druhej voľbe stávajú inak. Ja osobne si myslím, že veľa voličov na Slovensku chce mať informácie do posledných dní, v tomto prípade do 14 dní pred začiatkom volieb, potrebné je však vylúčiť agentúry, ktoré takéto prieskumy robia na objednávku. Vďaka tomu nestratíme možnosť takéto informácie získať, a môžeme si byť istí že informácie naozaj reflektujú vzorku občanov podľa presne stanovených metrík.