Dva týždne ticha zakončené pomstou

Tento komentár som mal popravde napísaný už asi tri krát. Vždy keď som premýšľal nad tým, ako ho ukončiť, situácia sa zmenila a kríza mala úplne iný feeling. Dnes v noci už som si povedal že to neodložím. Keď Igor zmizol zo sociálnych sietí, myslel som že snáď komentár ani nenapíšem. Ale musím.

Kríza, ktorú spustil Sputnik

Fakt je ten, že celá kríza verejne  začala veľkolepou tlačovkou na letisku, kde premiér Igor Matovič vítal vakcínu Sputnik V ako ďalšiu „atómovú zbraň“, ktorou zlomíme hnusobe krk. Faktom je že zatiaľ sa vakcínou neočkuje a dnes sa už Sputnik V v mediálnom priestore nevyskytuje. Ďakujeme – netrebalo. Ten kto chcel aby sa Sputnik najprv registroval, bol múdrosráč a okrem začiatku konfliktu medzi premiérom a Veronikou Remišovou sa začal aj osobný rámec konfliktu premiéra s kýmkoľvek kto mal iný názor. Napríklad ak niekto vyčítal že obrovská tlačovka pred lietadlom s neregistrovanou vakcínou je prúser, odpoveďou bol status s bilanciou „koľko som zohnal a ty nie“. Hoc Igor aj hlava klubu Šipoš dodnes tvrdia že celá kríza je kvôli Sputniku, kríza má korene niekde úplne inde.

Vrchol tretej vlny

Nehovorím o pandémií. To je téma na samostatný komentár. Tretia vlna ktorá sa v Európe začína už máme za sebou, premorenim a očkovaním. Či to bol dobrý spôsob neviem, ale prišiel a stal sa. Týmto myslím tretiu vlnu krízy. A že táto bola obrovská. Denno denný hate speech mixu premiéra a Riša Sulíka musel rozčuľovať a udivovať asi každého. Keď však premiér začal útočiť aj mimo spektra vlády, na ŠUKL či EMA, bolo každému jasné že je koniec. Vyvrcholením druhej strany bolo zverejnenie telefónneho čísla premiéra na sociálnej sieti, čo mi vôbec nepripadá vhodné, ale nečudujem sa ani trochu že sa to stalo. Tu nastal bod zlomu a miesto, kde ako keby Igorovi Matovičovi vytrhli z rúk telefón a donútili ho pozrieť sa realite do očí.

Pandémia je dôsledok, nie príčina

Že prvotne neoddeliteľnou súčasťou toho, aby vláda fungovala ďalej má byť odstúpenie ministra zdravotníctva Krajčiho, ako aj premiéra Matoviča, musel z vyjadrení pocítiť v začiatkoch krízy snáď každý. Okrem samotných aktérov. Veľké množstvo manažérskych zlyhaní predpovedalo, že niekto za tisíce mŕtvych musí niesť dôsledok. Avsak meritto veci bolo podané naopak. Pretože nie Krajči, lebo mŕtvi, ale naopak – mŕtvi, lebo Krajci. Teda nežiadali zodpovednosť Krajčiho, lebo umierajú ľudia. Ľudia umierajú, lebo Krajči zlyhal. A áno – druhotný následok je teda jeho vyvodenie zodpovednosti. Ale pandémia teda nieje príčina. Je to dôsledok. Zlých rozhodnutí, slabého menežmentu, neochoty vyvodiť zodpovednosť a v neposlednom rade, chýbajúci cit pre to, kedy odísť.

Tlačovka 1 – bod 0

Ešte niekde na začiatku sa zdalo, že koaličná kríza vlastne nebude až taký obrovský problém. Nejaké tie rokovania, sem tam presakujúce kuloárne info ale hlavne, zápach dohody. Ironický pohľad premiéra a predsedu NRSR Kollára, ktorý naznačoval že kríza je na konci, bol len predzvesťou väčšej krízy. Pred osudovú tlačovkou boli šumy jasné. Odíde Krajči, odíde Cigániková, nejaká zmluva o neútočení a ideme ďalej. Denne umiera 100 ľudí, nieje čas na škriepky. Ak ste sledovali onú tlačovku, už od prvej minúty vám muselo byť jasne ze no-deal. Osobne som tipoval že memorandum vydrží deň. Vydržalo iba 2 hodiny. Premiér nie len že spoločné s Marekom Krajčim obaja cynicky oplakávali Krajčiho odchod ako keby ani nebol ministrom toho rezortu ktorý fatálne zlyhal, ale naviac pritom ešte nezabudol nahádzať kilá hnoja na svojich partnerov, dokonca aj novinárov. Prvý krát využil Úrad Vlády na tlačovku stranícku a ešte k tomu to pompezne uzavrel. Povedal totiž že minister Krajči odíde až vtedy, až sa začne očkovať Sputnikom. Tu už opadli všetky nádeje že premiérovi ide o konštruktívnu skratku k znovuobnoveniu vlády. Začala sa šachová partia bez víťazov, iba s porazenými. A mŕtvymi.

Ticho pred búrkou

Po prvej tlačovke nastal bod nula. A vizuálne status quo. Oficiálne. Pretože už v ten deň bolo jasné že kríza pokračuje. Avšak začalo byť okolo diania ticho a každý tvrdil iba to, že zmena vo vedení prísť proste musí. Niekoľko dní mediálny priestor zapĺňali fámy, dohady, analýzy a tak ďalej. Nič čoho by sa dalo chytiť. Politické hry, gestá a náznaky cez vyjadrenia. Taká normálna kríza. Všetci sme si zapamätali že do stredy niečo bude. Na konci čakania už Sulik povedal že končia a podávajú v utorok demisiu, Za Ľudí sú nahnuti a Sme Rodina položila Krajniaka. Tomu kroku asi nikto nepochopil, ale čo už. Gesto je gesto aj keď nepochopené (vid druhe SNP a vojenská uniforma ministra práce, sociálnych vecí a rodiny). Víkend už nenaznačoval, že by sa malo niečo udiať. A predsa v nedeľu večer predstúpil premiér pred kamery.

Tlačovka 2 – bod 0

Popravde, nevedel som čo od tlačovky očakávať. Že na ňu prišli iba predstavitelia OĹANO nebol dobrý znak. Naposledy to znamenalo návrat k bodu 0. A druhá tlačovka nebola o inom. Premiér síce nepriznal to, čo mu partneri už dlho vyčítajú, ale pripustil ochotu odísť z postu premiéra. Nie vlády. Premiéra. A pripravil si k tomu aj pár podmienok. Prvé dve, odchod Richarda Sulika, či reorganizáciu zboru pod vedením Cigánikovej chápem. Bolo to na stole od začiatku. Keď prišlo ja meno Juraja Šeligu, zacítil som problém. Juraj totiž okrem vecnej argumentácie a konštruktívnej kritiky nijak neškodil. Lenže vrchol prišiel potom. Okrem tejto trojice totiž premiér pridal do balíka aj Máriu Kolíkovú. Tá, rovnako ako Juraj Šeliga, kritizovala chovanie premiéra, avšak konštruktívne a s argumentami. Namiesto toho premiér jej odvolanie odôvodnil tým, že na tento post treba nájsť niekoho, kto nebude mať prepojenie ja Fica a Pellegriniho. Ale že šéfa SIS zatkla NAKA a Sme Rodina si aj tak nárokuje tento post, už nieje podstatne. Lebo odstúpil Krajniak aj keď netušíme že prečo. Týmito menami tak defacto zaklincoval Veroniku Remišovú, snaží sa jej ukázať jej miesto, a Sulíka pre istotu vyhodil úplne.

Toľko po 2 týždňoch. Po 2 týždňoch počas ktorých umrelo viac než 1000 ludi. Minister ktorý plače nad sebou, namiesto toho aby plakal na 9000 mŕtvymi, minister ktorý odstúpil a nik nevie prečo, šéf klubu ktorý pokladá 2 týždne bez toho aby sa premiér dotkol Facebooku za úspech a premiéra, ktorý pre osobné pomsty dá na druhú koľaj všetko. Inými slovami, premiér sa oháňa tým, že predčasné voľby sú najhorším riešením, avšak sám im otvára dvere dokorán a všetky ostatné zamyká. A poučenie? Ak je Igor ticho, nieje to dobré.